GOLD zlato

Prečo zlato? 

In Gold We Trust 2026  Back to the Monetary Future

Report In Gold We Trust patrí medzi najprestížnejšie svetové analytické materiály zamerané na zlato, ťažbu, zásoby, monetárny systém a širšie geopoliticko-ekonomické súvislosti.

Každoročne ho zostavuje analytická spoločnosť z Lichtenštajnska Incrementum v spolupráci s desiatkami špičkových odborníkov z celého sveta. Nie je preto náhodou, že je tento report netrpezlivo očakávaný investormi, bankármi, ekonómami, správcami majetku, predstaviteľmi centrálnych bánk aj širšou odbornou verejnosťou.

Tohtoročné vydanie je už 20. edíciou tohto výnimočného reportu. A práve dvadsaťročný odstup krásne ukazuje, ako zásadne sa svet zmenil.

V roku 2007 stála jedna unca zlata približne 670 dolárov.

Dnes sa cena zlata pohybuje okolo 4 300 dolárov za uncu.

Dlh Spojených štátov amerických vtedy predstavoval zhruba 9 biliónov dolárov.

Dnes sa blíži k hranici 40 biliónov dolárov.

Svet, finančné trhy aj samotné vnímanie peňazí sa za posledných dvadsať rokov zmenili skutočne dramaticky.

Jednou z hlavných myšlienok tohtoročného reportu je, že budúcnosť monetárnej politiky môže ležať v minulosti. Inými slovami: aby sme pochopili, kam sa súčasný finančný systém môže uberať, musíme sa znovu pozrieť na historickú úlohu zlata, dôvery a skutočných rezerv.

Minuloročný podtitul reportu The Big Long veľmi presne vystihol následný býčí trend na trhu so zlatom. Analytici spoločnosti Incrementum tým opäť potvrdili, že dokážu dlhodobo čítať hlbšie trendy monetárneho systému, a nie iba krátkodobé pohyby cien.

Tohtoročný report nesie názov Back to the Monetary Future – teda voľne preložené "Návrat do monetárnej budúcnosti". Názov vedome odkazuje na slávny film z 80. rokov, ale zároveň pripomína veľmi vážnu otázku dnešnej doby:

Nevraciame sa práve k poznaniu, že zlato nie je prežitkom minulosti, ale jedným z kľúčov na pochopenie budúcnosti peňazí?

Najväčší experiment vo finančných dejinách ľudstva, celosvetovo vydávať FIAT meny, ktoré nie sú podložené ničím iným, než finančným dlhom, má za sebou 55 rokov a je to veľká a nebezpečná ANOMÁLIA nie norma!

Hlavná otázka neznie, či vôbec máte vlastniť zlato, ale či je schopný globálny finančný (menový) systém bez zlata fungovať!

Prečo práve teraz rezonuje táto silná otázka svetom?

Incrementum už zlato nevníma len ako "poistku pre zlé časy". V súčasnom cykle sa z neho podľa autorov stáva aj výkonnostné aktívum, ktoré dokáže konkurovať akciám, dlhopisom a komoditám.

Pôvodný cenový cieľ 4 800 USD za uncu, ktorý report v roku 2020 stanovil pre koniec roku 2030, bol dosiahnutý približne o päť rokov skôr. Autori to nepovažujú za dôkaz blížiaceho sa konca rastu, ale za potvrdenie, že zmena menového režimu prebieha rýchlejšie, než očakávali.

POĎME SA TEDA POZRIEŤ NA 5 HLAVNÝCH PILIEROV ZLATÉHO BÝČIEHO TRHU

1. Zhoršovanie verejných financií a trvale vysoké rozpočtové deficity.

Vládne dlhopisy: "bezriziková investícia" sa mení na "rizikovú investíciu bez výnosu". Globálny dlh dosiahol na konci roka 2025 rekordných 348 biliónov USD a americký dlh v marci 2026 prekonal hranicu 39 biliónov USD.

Tie čísla vzhľadom na celosvetovú hodnotu zlata 15 biliónov USD nielen hrozivo vyzerajú, ale aj také sú. Len náklady na úroky amerického dlhu predstavujú viac ako 1 bilión USD ročne, čo už prekročilo vládne výdavky na armádu a zbrojenie.

Pri ročných príjmoch do ich štátneho rozpočtu 5,2 bilióna USD to znamená, že z každého 1 USD musíte odkrojiť 0,19 USD len na úroky. Je to neudržateľný tlak v kombinácii s výdavkami na zbrojenie vo výške cca 950 mld. USD ročne a výdavkami na zdravotníctvo vo výške 1,98 bilióna USD ročne z každého 1 USD zostáva, na sociálny štát, rozvoj a skutočne produktívne a rozvojové investície iba 0,25 USD.

To bol jeden príklad, zatiaľ stále najväčšie ekonomiky sveta, ale takto by sme mohli pokračovať na úrovni regiónov a jednotlivých štátov po celom svete a až na pár výnimiek uvidíme podobný obraz.

Všetky FIAT meny na svete pomaly, ale určite smerujú k svojej prapôvodnej hodnote, ktorou je čistá nula.

"Zlato nie je aktívum; je to štandard - referenčný bod vo svete, ktorý stratil smer. Zlato je pravítko, ktoré sa odmieta naťahovať." Tony Deden

2. Dedolarizácia a snaha časti sveta znížiť závislosť na americkej mene.

Dedolarizácia nie je podľa reportu jednorazový útok na dolár ani okamžitý koniec americkej meny. Je to postupný presun časti sveta od jednostrannej závislosti od USD k viacpolárnemu menovému systému. Autori to vystihujú tým, že odklon od dolára "neprebieha ako pád z útesu, ale ako svah" – každá geopolitická kríza sklon tohto svahu zvyšuje. Väčším naklonením svahu bolo napríklad zmrazenie dolárových rezerv Ruska v roku 2022.

Zásadné oznámenie reportu je, že dedolarizácia sa už presunula z okraja do mainstreamu. V roku 2007 tvoril americký dolár takmer dve tretiny svetových devízových rezerv. Dnes je jeho podiel podľa reportu pod 57 %, a pokiaľ sa započítajú aj zlaté rezervy, vychádza dolárový podiel približne len okolo 45 %.

Prečo sa štáty od dolára čiastočne odkláňajú

Hlavným dôvodom nie je to, že by dolár zo dňa na de n prestal fungovať. Dolár je stále najdôležitejšia svetová mena. Problém je inde: dolárové aktíva začali byť vnímané aj ako politické riziko.

Report spomína sankcie, zmrazenie rezerv, colné vojny a rastúcu politizáciu finančného systému. Tieto udalosti podľa autorov vytvárajú tlak na precenenie celej menovej architektúry. Štáty si kladú otázku: "Je naša rezerva skutočne naša, ak ju niekto iný môže zmraziť, zdaniť, obmedziť alebo politicky podmieniť?"

A práve tu vstupuje do hry zlato. Zlato nemá emitenta, nie je záväzkom inej krajiny, nie je dlhom a nenesie klasické protistranné riziko. Preto sa v prostredí sankcií a geopolitického napätia stáva neutrálnym rezervným aktívom. Preberá zlato úlohu neutrálnej rezervy bez rizika protistrany či konfiškácie.

Čína a paralelná finančná infraštruktúra

Veľmi silná časť reportu sa týka Číny, ktorá už desiatky rokov buduje paralelnú finančnú infraštruktúru a jej nový päťročný plán chápe menovú nezávislosť ako otázku národnej bezpečnosti.

To je dôležité: nejde iba o to, že Čína nakupuje zlato. Ide o širšiu stratégiu – obchodné dohody mimo dolár, vlastná platobná infraštruktúra, rast významu jüanu, Shanghai Gold Exchange a rastúca schopnosť vysporiadať obchody inak ako cez dolárový systém.

Report dokonca píše, že zlato sa posúva z fázy akumulácie do fázy operácie – teda že už nemá byť len pasívnou rezervou v trezore, ale môže sa stávať aktívnou vysporiadacou vrstvou medzi blokmi, ktoré si navzájom neveria v menách ani centrálnych bankách.

Zlato sa v dedolarizačnom procese nemení len na bezpečný prístav, ale na neutrálny most medzi svetmi, ktoré si prestávajú veriť.

(pozn. Čína spolu s Indiou predstavuje 50% celosvetového dopytu po zlate!)

Petrodolar, petrojüan a "petrogold"

Ďalší zaujímavý motív reportu je možnosť posunu od petrodolára k petrojüanu, prípadne k systému, kde sa energetické obchody nepriamo opierajú o zlato – teda "petrogold".

Autori dávajú do súvislosti krízu okolo Iránu, Hormuzský prieliv a možnosť, že časť obchodov s ropou bude v budúcnosti vysporiadaná mimo dolár. Ak by napríklad Irán prijímal za ropu iba renminbi, podľa reportu by to oslabovalo základ dolárovej hegemónie vytvorený v 70. rokoch.

Dôležité je, že report netvrdí, že dolár zajtra zmizne. Tvrdí, že sa menia pravidlá hry: energetické toky, platobné systémy, rezervné aktíva a geopolitika sa začínajú prepájať oveľa tesnejšie ako predtým.

Centrálne banky: zlato namiesto časti dolárových rezerv

Dedolarizácia sa najviditeľnejšie prejavuje v správaní centrálnych bánk. Report uvádza, že centrálne banky globálneho Východu zvýšili kvartálne čisté nákupy zlata z predvojnového (pozn.: konflikt Rusko vs. Ukrajina) priemeru 118 ton na 291 ton. Autori to označujú za najsilnejšiu štrukturálnu nákupnú vlnu v moderných štatistikách centrálnych bánk.

Zásadné je aj tvrdenie, že zlato sa prvýkrát za viac ako 30 rokov stalo najdôležitejšou globálnou rezervou centrálnych bánk pred americkými štátnymi dlhopismi. Stalo sa tak na konci roka 2025. To je silný symbol: dlhú dobu boli americké štátne dlhopisy považované za ultimátne bezpečné aktívum. To už neplatí. Teraz sa preferencie centrálnych bánk posúvajú smerom k zlatu.

Dedolarizácia ako podpora ceny zlata

Pre cenu zlata je dedolarizácia dôležitá z troch dôvodov.

Po prvé, znižuje dôveru v dolárový systém ako jediný globálny základ rezerv. To neznamená kolaps dolára, ale rast dopytu po alternatívach.

Po druhé, presúva časť rezerv z dlhopisov do zlata. Aj malý presun z obrovského dlhopisového trhu môže mať na relatívne menší trh so zlatom výrazný dopad. Report uvádza, že potenciálna ďalšia veľká vlna dopytu po zlate môže prísť práve z trhu dlhopisov, ktorý má veľkosť okolo 140 biliónov USD, zatiaľ čo finančný trh so zlatom ich má teraz veľkosť okolo 15 biliónov USD.

Po tretie, zlato je neutrálne. Nepotrebuje lojalitu k žiadnemu štátu, nepotrebuje dôveru v žiadnu vládu a nie je záväzkom žiadnej centrálnej banky. Report to formuluje veľmi jasne: bez ohľadu na to, ktorý geopolitický blok preváža, zlato vyhráva, pretože nevyžaduje žiadnu príslušnosť, žiadnu protistranu a žiadnu vieru v plán jedného suveréna.

3. Slabnúca dôveryhodnosť centrálnych bánk, predovšetkým amerického Fedu.

Tretím pilierom súčasného býčieho trhu zlata je slabnúca dôveryhodnosť centrálnych bánk, predovšetkým amerického Fedu.

Podľa autorov reportu Fed fakticky opustil dôveryhodnosť 2% inflačného cieľa. Americká inflácia sa od mája 2021 nedostala späť na 2 % a ani preferovaný ukazovateľ Fedu, jadrová inflácia v januári 2026 znovu prekročila 3 %.

Priemerná inflácia v USA v 20. rokoch tohto storočia je 4% ročne, čo je viac ako v 90. rokoch, nultých a desiatkových rokoch tohto storočia.

Report venuje veľkú pozornosť novému predsedovi Fedovi Kevinovi Warshovi. Ten podľa autorov oznámil "regime change", teda zmenu režimu menovej politiky. Warsh tvrdí, že zvýšená inflácia je dôsledkom kombinácie nadmerných vládnych výdavkov a prefúknuté

bilancia centrálnej banky. Keď najvýznamnejší centrálny bankár hovorí o zmene režimu alebo rámca, fakticky to znamená, že ho opúšťajú tí. A toto sa teda netýka len americkej ekonomiky, ale skôr celosvetového vývoja.

Pre vašu predstavu v 10 ročnom horizonte 4% ročná inflácia znamená 1/3 straty kúpnej sily. 33% vašich úspor je preč.

Slabnúca dôveryhodnosť Fedu podporuje zlato niekoľkými kanálmi:

A. Dôvera v dolár slabne ako uchovateľ hodnoty.

Dolár stále ešte zostáva hlavnou svetovou menou, ale ak trh neverí dlhodobej cenovej stabilite, rastie záujem o aktíva mimo fiat systému.

B. Dlhopisy strácajú imidž bezpečného aktíva.

Keď sadzby klesajú, ale dlhé výnosy rastú, ukazuje to nervozitu dlhopisového trhu.

C. Reálne výnosy sú neisté.

Investor síce môže dostať vyšší nominálny úrok, ale pokiaľ inflácia zostane nad cieľom, znamená to, že držanie štátneho dlhopisu nedokáže poraziť infláciu.

D. Fed je uväznený medzi infláciou a dlhom.

Príliš tvrdá politika ohrozuje financovanie štátu a trhy. Príliš mäkká politika oslabuje menu.

E. Zlato sa stáva hlasovaním o dôvere.

Nejde len o poistku proti inflácii. Ide o poistku proti menovému neporiadku.

4. Návrat inštitucionálnych investorov, ktorí majú v zlate zatiaľ veľmi nízke podiely.

Štvrtým pilierom súčasného býčieho trhu zlata je návrat inštitucionálnych investorov. Zatiaľ čo centrálne banky boli hlavným motorom akumulačnej fázy, ďalšia potenciálna vlna dopytu môže prísť od dôchodkových fondov, poisťovní, family offices a správcov aktív. Report upozorňuje, že zlato dnes tvorí len približne 2,7 % globálnych likvidných aktív, a priemerné inštitucionálne alokácie sa často pohybujú iba okolo 0,5 – 2 %. To znamená, že zlato je stále štrukturálne podalokované – po slovensky povedané, všetky tieto inštitúcie ho majú v portfóliách smiešne málo.

Zároveň sa mení prostredie, v ktorom inštitúcie investujú. Tradičné portfólio 60/40 stráca časť svojej spoľahlivosti, pretože dlhopisy už nefungujú vždy ako bezpečný stabilizátor. V prostredí vyššej inflácie, rastúcich deficitov, geopolitickej fragmentácie a spochybnenie bezpečnosti štátnych dlhopisov sa zlato vracia ako neutrálne aktívum bez emitenta a bez protistranného rizika.

Report uvádza, že významní investori a inštitúcie začali v roku 2025 odporúčať výrazne vyššie alokácie do zlata: Ray Dalio 15 %, Banka Morgan Stanley 20 %, Jeffrey Gundlach 25 % a Michael Hartnett z Bank of America taktiež 25 %. To ostro kontrastuje s dnešnou realitou, kde mnoho inštitúcií drží zlato len symbolicky alebo vôbec. Práve táto medzera medzi odporúčanou a skutočnou alokáciou vytvára jeden z najsilnejších štrukturálnych argumentov pre ďalší rast zlata.

Nejde o to, že by inštitúcie museli masívne presunúť celé portfólio do zlata. Stačí malá zmena v alokácii. Pri veľkosti globálnych finančných trhov môže aj presun niekoľkých desatín percenta znamenať stovky miliárd dolárov nového dopytu. Report preto hovorí, že inštitucionálny kapitál je ako supertanker: otáča sa pomaly, ale akonáhle zmení smer, jeho pohyb je ťažké zastaviť.

Len pre zaujímavosť, ak by Penzijné fondy do roku 2045 mali v portfóliách 7,5 % svojich aktív v zlate, znamenalo by to cenu 20 800 USD za 1 uncu. A to sa bavíme iba o 1/3 odporúčanej cieľovej alokácie.

5. Vyššia inflačná volatilita, energetické šoky a riziko stagflácie.

Po veľkej inflačnej vlne z rokov 2021 až 2023 si mnoho ľudí vydýchlo. Ceny už nerástli tak prudko, centrálne banky hovorili o víťazstve a trhy začali veriť, že sa všetko postupne vráti do normálu. Lenže report upozorňuje, že svet už nie je tak stabilný ako predtým.

Dnes je inflácia oveľa citlivejšia na geopolitiku, vojny, energie, zadlženie štátov a politické rozhodnutia. Preto autori nehovoria len o vyššej inflácii, ale hlavne o vyššej inflačnej volatilite. Jednoducho povedané: inflácia nemusí rásť stále. Môže prichádzať vo vlnách. Na chvíľu sa upokoja, ľudia získajú pocit, že je po všetkom, a potom ju znova rozdúcha drahá ropa, konflikt na Blízkom východe, narušené dodávky energií alebo nové vládne výdavky.

Veľkú úlohu v tom zohrávajú energie. Na prvý pohľad sa môže zdať, že energia tvorí len menšiu časť spotrebného koša. V USA majú v indexe CPI (vzorec na výpočet inflácie) váhu niečo cez 7 %. Lenže to je trochu klamlivý pohľad. Energia nie sú len benzín pri pumpe alebo účet za elektrinu. Energie sú vstup takmer do všetkého.

Keď zdražia energie, zdražie doprava. Keď zdražie doprava, zdražie tovar. Keď zdražie plyn a ropa, zdražie výroba, logistika, potraviny, hnojivá aj služby. A práve preto sa energetický šok často neprejaví len v jednej položke, ale postupne sa rozleje do celej ekonomiky.

A tu vzniká veľký problém pre centrálne banky. Keď zvýšia úrokové sadzby, môžu brzdiť infláciu, ale zároveň dusia ekonomiku, zdražujú hypotéky, úvery firmám aj obsluhu štátneho dlhu. Keď sadzby naopak znížia, pomôžu ekonomike, ale môžu znova rozdúchať infláciu. To je prostredie, ktorému sa hovorí stagflácia: ekonomika slabne, ale ceny stále rastú.

Ponuka, dopyt a šesť ciest remonetizácia zlata

Centrálne banky zostávajú podľa reportu štrukturálnym pilierom dopytu. V rokoch 2022 – 2024 ich ročné nákupy prekračovali 1 000 ton. V roku 2025 síce klesli na 863 ton, ale stále boli výrazne nad priemerom rokov 2010 – 2021, ktorý predstavoval približne 473 ton ročne.

V peňažnom vyjadrení dosiahli nákupy centrálnych bánk v roku 2025 rekordnú hodnotu okolo 95 miliárd USD. To ukazuje dôležitý rozdiel: tempo nákupov v tonách mierne poľavilo, ale strategická a finančná významnosť zlata ďalej rástla.

Celková ponuka zlata v roku 2025 dosiahla približne 5 002 ton:

• ťažba vytvorila rekordných 3 672 ton,

• recyklácia priniesla približne 1 404 ton,

• zaisťovacie operácie ťažiarov ponuku naopak znížili asi o 74 ton.

Pozoruhodná bola relatívne slabá reakcia recyklácie na rekordnú cenu. Za bežných okolností vysoké ceny motivujú vlastníkov šperkov, mincí a zliatkov na predaj. Tentoraz mnoho držiteľov vyčkávalo, čo autori interpretujú ako očakávania ďalšieho rastu alebo ako neochotu vymeniť fyzické aktívum za menu.

Popri centrálnych bankách rástol investičný dopyt prostredníctvom zliatkov, mincí a burzovo obchodovaných produktov. Naopak šperkársky dopyt pod tlakom vysokej ceny oslabil, najmä v Číne a Indii. Štruktúra trhu sa tak posúva od čisto spotrebiteľského dopytu smerom k dopytu rezervnému a investičnému.

Šesť vektorov remonetizácie

Incrementum popisuje šesť ciest, ktorými sa zlato vracia do finančného systému, teda RE (návrat) MONETIZÁCIA (zlato ako uznávané platidlo):

1. Rezervy a repatriácia.

Štáty chcú mať zlato pod priamou kontrolou. Viac ako 2 000 ton bolo od roku 2011 podľa reportu presunutých späť do domácich trezorov jednotlivých krajín. Je to tiež známkou straty dôvery medzi účastníkmi medzinárodného obchodu

2. Súkromná remonetizácia.

Dôchodkové fondy, poisťovne a ďalšie inštitúcie majú v zlate väčšinou menej ako 2 % majetku. Aj malý posun z dlhopisov do zlata bude mať výrazný cenový vplyv.

3. Precenenie bilancií.

Rast ceny zlata automaticky posilňuje bilancia centrálnych bánk, ktoré rezervy účtujú v trhovej hodnote. Report diskutuje aj o možnosti budúceho precenenia amerických štátnych zlatých rezerv. Toto sa v tichosti spustilo už v roku 2010, kedy bola prijatá regulácia BASEL III, kde Banka pre medzinárodné vysporiadanie (BIS) v Bazileji posunula zlato medzi suroviny 1.kategórie teda s nulovým rizikom znehodnotenia av 100% trhovej hodnoty zahrnutej do bilančnej hodnoty bánk!

4. Ukotvenie dlhu.

Autori skúmajú koncept dlhodobých štátnych dlhopisov zameniteľných za zlato (hovorí o tom americké ministerstvo financií, je to v plánoch aj čínskej vlády). Nešlo by o návrat zlatého štandardu, ale o využitie zlata ako dôveryhodného zabezpečenia štátnych dlhopisov, po ktorých klesá dopyt.

5. Nákupy západných centrálnych bánk.

Doterajšia akumulácia prebiehala prevažne v Ázii av rozvíjajúcich sa krajinách. Západné štáty sú často až na výnimky "gold-light" (majú vo svojich bilanciách málo alebo žiadne zlato!); prípadné dorovnávanie rezerv by vytvorilo ďalší dopyt.

Od roku 2010 centrálne banky podľa reportu nakúpili čisto približne 9 700 ton zlata, z toho takmer 4 000 ton len v rokoch 2022-2025. Tieto nákupy však prebiehali takmer výhradne v rozvíjajúcich sa krajinách a na Východe. Západ zatiaľ väčšinou stál bokom.

Ak by sa ale pridala aj západná "gold-light" skupina, report odhaduje potenciálny dodatočný dopyt okolo 2 000 až 3 000 ton zlata. To zodpovedá takmer jednému roku svetovej banskej produkcie.

Západ zatiaľ v zlate väčšinovo neprikupoval. Pokiaľ sa to zmení, vznikne nová vlna dopytu z miest, ktorá bola doteraz skôr pasívna.

6. Digitalizácia a tokenizácia.

Tokenizované zlato môže spojiť fyzické krytie s rýchlosťou digitálneho prevodu. Dôležitá je však právna istota, transparentná úschova a skutočná možnosť vyzdvihnutia kovu.

Tokenizované zlato znamená, že fyzické zlato leží bezpečne v trezore, ale jeho vlastníctvo alebo nárok naň je vyjadrený digitálnym tokenom. Vďaka tomu je možné so zlatom pracovať rýchlejšie - prevádzať ho medzi ľuďmi alebo inštitúciami podobne ľahko ako digitálne peniaze, ale v ideálnom prípade za tým stále stojí skutočný kov.

Cenové scenáre

Najdôležitejším dlhodobým nástrojom reportu je IGWT Gold Allocation 2045 Model.

Zjednodušený princíp je:

cena zlata = globálne likvidné aktíva × cieľová alokácia do zlata ÷ investične dostupné množstvo zlata.

Kľúčom nie je dramatický nedostatok všetkého zlata, ale relatívny nepomer medzi obrovským finančným systémom a obmedzenou zásobou investičného kovu. Svetový dlhopisový trh je mnohonásobne väčší ako finančný trh so zlatom. Aj niekoľko percent kapitálu presunutých z dlhopisov môže preto cenu zlata ovplyvniť výraznejšie, než si bežný investor intuitívne predstavuje.

Pre koniec súčasnej dekády report ďalej pracuje s predchádzajúcim inflačným scenárom 8 900 USD za uncu. Základný cieľ 4 800 USD z modelu z roku 2020 už bol podľa autorov dosiahnutý zhruba o päť rokov skôr. Ak by prišla druhá inflačná vlna, autori považujú inflačný scenár do roku 2030 za stále relevantný.

Krátkodobo ale report nečaká priamu cestu nahor. Technická časť počítala v čase vydania skôr s oddychom trhu a volatilným pohybom približne v pásme 4 500 – 4 950 USD cez začiatok leta. To je taktický pohľad, nie dlhodobý cenový cieľ.

Scenáre na rok 2045

Incrementum nehovorí, že zlato musí rásť každý rok rovno čiarou. Jeho model ukazuje, akú cenu by zlato mohlo mať, pokiaľ sa zvýši jeho podiel v globálnych portfóliách. Pri alokácii 2,5 % vychádza cena okolo 6 900 USD, pri 5 % okolo 13 900 USD a pri 7,5 % okolo 20 800 USD za uncu do roku 2045. Pravdepodobnostne vážený scenár dáva cenu približne 16 600 USD. Kľúčová myšlienka je jednoduchá: svetový finančný systém je obrovský, zatiaľ čo investične dostupné zlato je obmedzené. Aj malý presun kapitálu do zlata tak môže mať veľký cenový dopad. Autori výslovne upozorňujú, že cesta k týmto hodnotám nebude priama. Zlaté býčie trhy historicky obsahovali aj poklesy o desiatky % ako sme tomu boli svedkami v súčasnosti (3 – 6/2026). Model preto nie je sľubom výnosu, ale mapou možných menových režimov.